História školy

        Prvé zmienky o školstve v Hnúšti sa datujú od  roku 1595.

História našej školy sa začala písať v roku 1933, keď Ministerstvom školstva ČSR výnosom č. 83434  z 31. októbra 1931 bolo povolené zriadenie Štátnej meštianskej školy v Hnúšti. O jej zriadení sa viedlo  dlhé vyjednávanie medzi vtedajšou obcou Hnúšťa a Ministerstvom školstva a národnej osvety. Jednanie trvalo 3 roky. Keďže obec nemala potrebné miestnosti pre novú školu, prikročilo sa k adaptácii „Slúžnovského“ domu. Celá budova však  bola stavaná z váľkov, veľmi vlhká , umiestnenie meštianskej školy v nej bolo dočasné, lebo budova nevyhovovala po zdravotnej stránke. Vyučovanie v meštianskej škole sa začalo  1. septembra 1933 . Zapísaných bolo  89 žiakov do 1. a 2. ročníka.V školskom roku 1939/40 mala škola už 7 tried, 280 žiakov a pre nedostatok učební sa vyučovalo striedavo. Navštevovali ju žiaci z celej rimavskej doliny od Čerenčian po Hačavu. V školskom roku 1940/41 sa zvýšil počet  žiakov na 310, a tak  sa občania Hnúšte a okolitých dedín – Likiera, Hačavy, Polomu a Rimavského Brezova rozhodli požiadať Ministerstvo dopravy a verejných prác Slovenskej republiky o schválenie stavby novej meštianskej školy. V januári 1941 bolo schválené stavebné miesto  pri hradskej Putnok – Brezno, pozemok patril evanjelickej cirkvi. Koncom marca 1942 boli schválené plány  ministerstvom  dopravy a verejných prác, ktoré vypracoval architekt  František Novák , staviteľ zo Zvolena.

 Finančné náklady na stavbu novej školy boli vyčíslené na 5. 142.000.- korún. Stavebné náklady  boli rozdelené  nasledovne : 1/3  ministerstvo školstva a národnej osvety, 1/3 Župný úrad v Banskej Bystrici a 1/3 školský obvod  a to :  45,5 % Hnúšťa, 16% Hačava, 35,5 % Likier a 7% Polom. No vládni komisári  obcí Likiera a Hačavy vydali záporné rozhodnutia, z dôvodu, že sú „drahé časy, nedostatok materiálu, obce sa zadĺžia, škola je vraj veľmi prepychová“. Župný úrad  záporné rozhodnutia komisárov zrušil a nariadil, aby do rozpočtu na rok 1943 zahrnuli sumy na stavbu školy. Vypísaná a schválená bola súťaž , rozpočet , podaná bola žiadosť  na Najvyšší úrad pre zásobovanie na prídel stavebného materiálu, pretože bola vojna, prisľúbená bola  pôžička  v Hypotečnej a komunálnej banke v Bratislave. So stavbou školy sa započalo 1. júla 1943.

 Novostavba  bola odovzdaná do užívania 20. februára  1946 a škola v nej sídli dodnes.

„20. februára 1946 presťahovala sa škola do novostavby školy zo starej školskej budovy. V starej školskej budove sa vyučovalo od 1. septembra 1933, ktorá po žiadnej stránke nevyhovovala. Novostavba školy ešte nie je dokončená, ale predsa lepšia, zdravšia, teplejšia. Triedy sú vzdušné, svetlé a teplé. Práca je radostnejšia.“ ( výpis z kroniky Štátnej slovenskej meštianskej školy v Hnúšti )

Škola mala ústredné kúrenie, vodovod, kanalizáciu, školský rozhlas, učebne s parketovými podlahami ( ktoré sú v triedach dodnes ). Súčasťou školy boli byty riaditeľa a školníka. Nebola však úplne dokončená a slávnostne ju  staviteľ Anton Heisz odovzdal 31. januára 1947.

      Od 1. októbra 1949 bola pri škole otvorená  štátna školská jedáleň. Jedáleň povolilo PŠVU v Bratislave a poskytlo aj peniaze na zakúpenie inventára.

     1.septembra 1953 podľa nového školského zákona bola vytvorená jedenásťročná stredná škola so všetkými 11 triedami.

 Od 1. 1. 1961 tu boli dve školy spojené na spoločnej báze ( základná deväťročná škola a stredná všeobecnovzdelávacia škola ), ktoré sa rozrástli pričlenením Strednej všeobecnovzdelávacej školy z Ratkovej, škola tak mala 39 tried.

 1. 9. 1965 sa základná škola odčlenila. Tento školský rok priniesol v strednej všeobecnovzdelávacej škole diferenciáciu vyučovania na 2 študijné smery – prírodovedný a humanitný.

1. septembra 1969 bolo  otvorené  štvorročné štúdium v dnešnej podobe, zriaďovacou listinou Ministerstva školstva SSR č. 2342/1970  – prvé gymnaziálne triedy  prírodovedného a humanitného zamerania a v roku 1993 sa súčasťou školy stáva osemročné gymnázium so zameraním na cudzie jazyky.

V súčasnej dobe má škola 4 triedy štvorročného štúdia a 8 tried osemročného štúdia.

8. marca 1996 pri príležitosti 200. výročia narodenia  Mateja Hrebendu Ministerstvo školstva SR prepožičalo škole čestný názov Gymnázium Mateja Hrebendu.

Matej Hrebenda žil a pracoval v Hačave– obci vzdialenej asi 3 km od  Hnúšte. Nebol velikánom literatúry, ale jeho meno je navždy spojené s Maticou slovenskou, s rozširovaním  tlače – kníh a kalendárov medzi jednoduchým ľudom. Bol to nadšený čitateľ, ktorý svoju knižnicu daroval národu a takmer slepý šíril medzi robotným ľudom kultúru a vzdelanosť.

Osobnosti  školy, ktoré školu  navštevovali

Počas svojej existencie vychovala škola mnoho vynikajúcich odborníkov napr :

Prof. Štefan Pasiar – pôsobil ako vedúci katedry knihovedy a vedeckých  informácií na FFUK v Bratislave

Prof. MUDr. Milan Kriška, DrSc.  – katedra farmakológie Lekárskej fakulty UK Bratislava

MUDr. Viliam Ujházy  DrSc.- Ustav experimentálnej  onkológie SAV Bratislava

Doc. RNDr. Igor Túnyi CSc. – SAV Bratislava

Prof. PharmDr. Daniela Ježová, DrSc. – Ústav experimentálnej endokrinológie SAV Bratislava

Assoc.Prof.Min.Eng. PhD. Juraj Ďurove – Fakulta baníctva, ekológie a geotechnológie, Technická univerzita Košice

Ing. Ján Sudor – biochemik, autor patentov v oblasti  molekulárnej biochémie a medicíny . Commissariat de l´Energie Atomique Centre national de la Recherche scientifique

Vladimír Kadera – akademický maliar

Eva Kováčová – členka Zväzu slovenských spisovateľov, poetka

Elena Vacvalová – moderátorka  TV Markíza a TV JOJ

Ľudovít Kaník – poslanec NR SR

Ing. Lucia Martíniová  - biochemička v oblasti molekulárnej patologickej biochémie Health and Human Development Washingtom USA

MUDr. Igor Čombor – riaditeľ Vojenskej nemocnice Ružomberok

PhDr. Jolana Laznibatová  CSc.– riaditeľka  Školy pre mimoriadne nadané deti, Teplická ul. Bratislava

Doc. PhDr. Dušan Katuščák –  generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice v Martine

PhDr.Ivan Jakabšic CSc. – vysokoškolský  pedagóg – Inštitút špeciálnej a liečebnej pedagogiky Bratislava

Ján Ďurove – generálmajor

Prof. RNDr.Vojtech Štulrajter DrSc. – vysokoškolský pedagóg FTVŠ UK Bratislava